Libor Gula

Začiatkom októbra uzrel svetlo sveta dlho očakávaný Plán obnovy s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Tento plán je akýmsi národným reformným plánom na obnovu Slovenska po koronakríze a má zo Slovenska urobiť opäť Tigra Európy a podporiť dlhodobo udržateľný hospodársky rast. V tomto blogu sa budem sústrediť na oblasť reformy samosprávy, ktorá vyvolala veľký ohlas a proti ktorej logicky ostro vystúpili starostovia mestských častí Bratislavy a Košíc, ktoré vláda v tomto reformnom pláne plánuje zrušiť.

Pozrime sa nato bližšie, aké sú dôvody tohto návrhu a či ide o dobrý krok. Iste možno súhlasiť, že tak veľké finančné prostriedky, ktoré Slovensko dostane v rámci odpovede EÚ na koronakrízu je potrebné minúť nie jednorázovo na spotrebu, ale v súčinnosti s hlbokým reformným úsilím, ktoré by ekonomiku SR adaptovali na súčasné globálne ekonomické zmeny a podporili hospodársky rast. Komplexná reforma samosprávy je iste jednou z nich. Ide tu nielen o zlepšenie jej efektivity, ale najmä o zabezpečenie udržateľnosti verejných financií, ktorá je koronakrízou silne narušená. Ako vyplýva z údajov OECD, Slovensko má 2930 samospráv a 8 vyšších územných celkov, t.j. celkovo 2938 subjektov samosprávy. Na Slovensku tak na 100 tisíc obyvateľov vychádza 54 samospráv, a teda aj 54 starostov, čo je viac ako trojnásobok priemeru EÚ a viac ako päťnásobok priemeru OECD. Spolu s Českou republikou sme na absolútnej „špici“ rebríčka. Podobná situácia je aj v počte komunálnych poslancov, kde Slovensko s počtom 20.000 komunálnych poslancov (bez započítania ďalších 400 poslancov všetkých ôsmich VÚC)  taktiež dvojnásobne prekračuje priemer EÚ. To so sebou pochopiteľne prináša aj veľké náklady na chod samosprávy. Ako uvádza MF SR v Pláne obnovy, 92% obcí v SR má menej ako 3000 obyvateľov a efektívnosť výkonu správy obcí rastie s počtom obyvateľov. Napríklad malé obce do 250 obyvateľov vynakladajú na svoj chod (výkon správy) až polovicu všetkých svojich výdavkov, kým väčšie obce s 20 tisíc až 50 tisíc obyvateľmi dokážu svoj chod zabezpečiť len zo zhruba 10% celkových prostriedkov a 90% zvyšných výdavkov alokovať do rozvoja obce a poskytovania verejných služieb. Veľkostná kategória obcí od 20 tisíc do 50 tisíc obyvateľov je vo výkone správy najefektívnejšia. Z uvedených záverov je zrejmé, že zámer vlády zrušiť 17 mestských časti Bratislavy a 22 mestských častí Košíc je jedným z krokov, ako znížiť prebujnenú samosprávu na Slovensku, uvoľniť podľa materiálu 300 až 350 mil. Eur ročne a tieto prostriedky investovať na zelený rozvoj a digitalizáciu samospráv, ako aj lepšie ohodnotenie ich zamestnancov. Tieto ciele sú ambiciózne a jednoznačne ich podporujem. Je to však naozaj také jednoduché a skutočne je problém iba v mestských častiach dvoch najväčších slovenských miest?

Podľa samotného materiálu viac ako 92% obcí má menej ako 3000 obyvateľov, ak by sme išli ešte ďalej, 95% obcí má menej ako 5000 obyvateľov. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že vláda má v pláne zrušiť v prvom rade mestské časti dvoch najväčších slovenských miest. S výnimkou štyroch najmenších má v Bratislave každá mestská časť viac ako 5000 obyvateľov a 6 najväčších mestských častí má viac ako 30 tisíc obyvateľov. V Košiciach je situácia trochu iná, mestské časti sú viac rozdrobenejšie, avšak taktiež 8 mestských častí má viac ako 20 tisíc obyvateľov. V zmysle materiálu sú práve obce od 20 tisíc do 50 tisíc najefektívnejšie a nie je preto jasné, prečo práve tieto plánuje vláda už od konca roku 2022 zrušiť. Zároveň je nepochopiteľné, prečo práve malé obce ktorých je podľa materiálu viac ako 95% z celkového počtu plánuje vláda zachovať a sústrediť sa len na úpravu ich kompetencií, kým veľké mestské časti miest plánuje zrušiť. Takýto vážny krok je v prvom rade potrebné detailne prediskutovať, keďže je zrejmé, že tvorcovia materiálu nezvážili všetky riziká takéhoto kroku nielen z pohľadu deklarovanej efektivity, ale ani z pohľadu dopadu na kvalitu verejných služieb poskytovaných občanom. Samospráva dnes zohráva dôležitú úlohu nielen v poskytovaní verejných služieb občanom na lokálnej úrovni (správa zelene, letná a zimná údržba komunikácií, sociálna starostlivosť, opatrovateľská služba) ale aj v prenesenom výkone štátnej správy. Je zriaďovateľom materských a základných škôl, vykonáva činnosť stavebného úradu. A práve tu vidím veľký problém. Zatiaľ nie je vôbec jasné, ako by sa všetky uvedené aktivity preniesli na magistrát a ako by ich magistrát vykonával, keď s tým nemá priamo žiadne skúsenosti. Každá mestská časť má svoje špecifiká, iba v Bratislave-Dúbravke sú 4 základné školy a 12 materských škôl. Osobitnou problematikou je územný rozvoj a špecifiká vytvárania územných plánov pre každú lokalitu, ktoré sú pod silným tlakom developerov. Tu taktiež stojí za pozornosť návrh na zrušenie mestských časti koncom roku 2022, avšak podľa toho istého materiálu sa má zdigitalizovať príprava územných plánov pre 50% územia SR až do roku 2026. Znamená to, že od zrušenia mestských častí by bolo minimálne 4 roky územné plánovanie pod otáznou gesciou (magistrátu, resp. krajských úradov), bez poznania špecifík mestských častí. Podobná nejasná situácia je aj vo financovaní. Návrh síce spomína zmenu príjmového daňového mixu samospráv z priamych daní na vyššie zastúpenie majetkových daní. Opäť ale chýba poznanie reálií samosprávy, kde dnes i napriek nedávnemu 100% zvýšeniu majetkových daní tieto tvoria iba malú časť celkových príjmov tvoriacu necelých 15% daňových príjmov, kým 85% tvoria príjmy z priamych daní. Návrhy na zásadné zmeny v daňovom mixe sú tak vzhľadom na už dnes veľký investičný deficit na úrovni samosprávy veľkým rizikom bez detailnej analýzy dopadov na mestské časti a garantovanie adekvátnych kompenzácií. Rovnako nastavenie cieľových ukazovateľov, ktorým je podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch obcí je zavádzajúci. Kapitálové výdavky predstavujú v Bratislavskej Dúbravke iba 17% celkových výdavkov, viac ako 50% tvoria najmä bežné výdavky. Práve tu je potrebné zefektívniť hospodárenie, nielen znižovaním vlastných nákladov na chod obce, ale aj zefektívnením obstarávania poskytovaných služieb.

Záverom možno skonštatovať, že koronakríza a stav verejných financií je a musí byť dôvodom na urýchlenú a hĺbkovú reformu samosprávy a vládny cieľ je opodstatnený a správny.  Vzhľadom na jej komplexnosť a hore uvedené riziká však zostáva veriť, že hoci ide o dobre mienené návrhy, tieto sa nebudú prijímať unáhlene a bez adekvátnej diskusie z odborníkmi priamo zo samosprávy. Iba tak bude možné zaručiť kvalitnú reformu samosprávy bez negatívnych dopadov tak na verejné financie ako aj na hlavný cieľ reformy, ktorým je kvalitnejšie poskytovanie služieb občanom.

Libor Gula

miestny poslanec Bratislava – Dúbravka